SI TUČNÁ A NEPOMÁHA TI ANI ČIERNA!

(zdroj: novinky.cz)

Malý Ježiško nie je na svete ešte ani týždeň a ty si už stihla vyskúšať každú diétu. Bez úspechu. Tvoja mamka ti zakázala už aj vodu, lebo do trička (XL!!!) od starkej z Hnúšťe sa už zmestí len tvoja ruka. A nezaberajú ani výhovorky o ťažkých kostiach, zlom metabolizme alebo genetických mutáciách, lebo jediný, prvý a posledný tučný predok z tvojho rodostromu  (teda okrem teba!!)  bola prababka tvojho bratranca z druhého kolena z otcovej strany. Všetci ostatní si udržiavajú štandardnú konfekčnú veľkosť S/M. Celoročne. Preto si sa odhodlala tento boží trest, vrhnutý na tvoju ,,maličkosť“, zmeniť a prestala si jesť sladké, nechutne mastné, nezdravé, slané, chutné, tekuté, tuhé, biele, modré, zelené. No vydržalo to len dovtedy, kým s prvým delobuchom nepriniesol otec k silvestrovskému programu na JOJke obložené chlebíčky a vajíčkový šalát. S majonézou. Domácou. No nič to, veď od zajtra začneš. Alebo od pondelka. Alebo o rok. Nech sa tie chlebíčky zbytočne nevyhodia. Veď čo by za to deti v Afrike dali? Nič, moja, lebo nič nemajú.  A tak si ráno spravíš smoothie z pol kila banánov, kila jahôd a litra plnotučného mlieka. Predtým, ako si urobíš fotku a hodíš ju na instagram (pri tebe radšej instakilogram) s komentármi  #foodporn #dnesjem #žijemzdravo #makámnasebe #niesomužtakátučnáakotvrdiavšetci, zješ ešte polystyrénové chlebíčky s jahodovou polevou  bez umelých farbív a pridaného sladila, lebo tvojej naj kamke to pomohlo. Tej, čo spí sama na manželskej posteli a ledva sa zmestí. Potom si sadneš s pohárom zeleného čaju pred telku, spokojná a odhodlaná,  s mobilom v jednej  a orieškami v druhej ruke rozmýšľaš, či sa ti lepšie leží na pravom alebo ľavom boku a či je Kevin naozaj sám doma. Takto  ležíš na gauči, kým nezješ celú misku, teda v priemere 53 sekúnd. Hlava ťa už od premýšľania začína pobolievať, čaj si vypila, stihla si si dokonca zahrať jedno kolo solitéru. Si na seba pyšná, lebo si vyhrala a nevyžrala všetky tie medovníky od susedy. Napíšeš kamoške, či nepôjdete osláviť všetky tvoje životné úspechy na horúcu čokoládu. So šľahačkou. A drink. A možno aj pizzu ak stihnete. Odložíš všetok riad do umývadla, nech unavenú maminu z roboty potom všetko vytočí. Veď si vzorná dcérenka, ktorá síce doma nič nerobí, ale všade hlása svoje kvality vhodné do koča aj do voza. Pobehuješ po dome s hrebeňom a žiletkou ako dedkov Dunčo na záhrade a tri hodiny ti  trvá, kým si pripravená ukázať sa okoliu, s prirodzenou vrstvou make-upu, oholenými fúzkami a púdrom o odtieň tmavším, lebo v akcii bol iba tento. Očnú linku máš krivo, mihalnice zlepené a  husté a dlhé mihalnice môžeš akurát tak pridať na zoznam tvojich snov. K bodom na tvojej novej A4: navštíviť múzeum jedla a vydať sa za Dušana ešte tento rok, tak pribudne ďalší.  Väčšinu času ti však nezaberá samotná úprava toho, s čím sa Ten hore veľmi nepretrhol, ale vyhotovenie takej fotky, ktorá by získala minimálne štyri palce hore. Ak teda nerátaš mamu a otca. Keď ti už konečne dôjde, že ani filter ti nepomáha, skúsiš zaujať celý svet statusom o tom, ako sa cítiš šťastne. Bez fotky. Lebo však sa nedarí. Odchádzaš, všetkým doma odľahne, že im nezješ obed aj večeru, ty si mierne sklamaná z počasia, lebo suknička do snehovej kalamity asi nebol dobrý nápad. Síce u teba je sukňa zlý nápad v každom počasí. Cestou si namýšľaš, že robotníci pískajú po tebe a nie po tej krásnej, chudej a dlhonohej tri metre od teba. Že kamionista trúbi preto, lebo si sexi . A to si sa mu pritom skoro hodila do cesty. Chúďatko. Lebo ťa nič nebaví. Máš prácu, ktorá ti lezie hore krkom tak, ako štvrtý cheescake a tretie cappucino. V škole ťa po prvom semestri prešiel entuziazmus ako tvoju kamarátku auto. Tvoje kamarátky (živé, zdravé) majú Tomášov a Jurajov, ktorí síce majú aj Zuzanu a Evu, ale kamoškám to nevadí. A ty máš len oči pre plač. Nemáš nikoho. Nemáš povahu na vzťahy. A bohužiaľ pre teba, ani postavu. Neveríš si. Neveríš si tak, ako ti ocko neverí, že tie rezne si nezjedla ty. Ale si vtipná, milá, priateľská, na slovenské pomery aj priemerne inteligentná. Ale sama. A nepomáhajú ti ani rady stylistov a fashion bloggerov, že čierna zužuje. Ani pásiky, ani čierna, neskryje tú pneumatiku a celulitídu na tvojom zadku po celoročnom ničnerobení. Lebo presne to robíš. Pohybuješ sa len na trase toaleta-chladnička- gauč. K pohybu rátaš aj zohýnanie sa po padnutý keks na zem. A otáčanie sa z pravej strany na ľavú. Si lenivá a smutná, že si tučná, ale veď vlastne pre zmenu nič nerobíš. Ale vieš čo, moja? Ja to poznám. Každý večer si líham a hovorím, že tú sušienku som tomu dieťaťu nemusela zjesť. Že mi stačilo to McMenu z mekáča. Že od zajtra fakt začnem a vydržím. Že si nájdem Dušana a budem štíhla. S Dušanom a hladná. Ale potom ráno vstanem, princ na bielom koni nikde, Dušan ma Sabinu a tak vyžeriem polku chladničky. A takto moja, na tom budeme stále. Budeme jesť, nejesť, jesť, jesť, jesť a zas nejesť, kým sa nenaučíme mať radi seba aj s tými kilami navyše. Alebo prestaň papať, cvič, kúp si motivačný diár od Evity a budeš šťastná. S úsmevom na tvojej bucľatej tváričke. S Dušanom alebo bez.