piatok 20. mája 2016

SKORO KAŽDÝ TÚŽI PO NIEČOM INOM, NO ASI KAŽDÝ CHCE BYŤ ŠŤASTNÝ, ZDRAVÝ A BOHATÝ. 

(ZDROJ: HOLIDAYSANDOBSERVANCES.NET)

Neviem, moja pekná, či si sa vôbec niekedy cítila smutná, kvôli niečomu inému ako zlomenému nechtu alebo krivo nakreslenému obočiu, ale mala by si vedieť, že existuje toľko dôležitejších vecí v živote, čo by ti mali nechať potôčiky roztečenej špirály na tvojom o odtieň tmavom make-upe, ktorý ti mimochodom vôbec nepristane. Neviem, či si sa niekedy cítila osamotene, opustene alebo zbytočne. Neviem, či sa niekedy tvoje ,,ja“, diferencované vo sfére objektov cítilo tak nepotrebne, že si pri dvadsať minútovej verzii melancholickej skladby z Titanicu, bilancovalo svoj život a celú doterajšiu existenciu. Ako malé dievčatko, s bucľatými líčkami a milými dvadsiatimi kilami navyše, si žiarila viac ako neónový lak na tvojich umelých nechtoch a všade kam si prišla, si bola stredobodom pozornosti. Hrala si sa na slepú Rosalindu, tancovala si Macarenu na stoličke, ktorá ťa ledva udržala a účinkovala v každom jednom školskom vystúpení. A podľa mňa si bola taká premotivovaná, že si chcela spievať aj žalmy v kostole. Avšak, to ti asi mamina zatrhla, nakoľko si hluchá ako poleno, a nechcela sa za teba hanbiť, musela si sa uspokojiť s krajským kolom šachového turnaja a štvrtým miestom na Hviezdoslavovom Kubíne. Lebo Barborka zo 4. B bola lepšie, krajšia a šikovnejšia. Postupom času pribúdalo viac ,,Barboriek“ v tvojom okolí a ty, chtiac-nechtiac, si sa musela spod svetiel reflektorov vytratiť do úzadia, do pozície šedej myšky. Avšak myslím si, že ti to vyhovuje, čo moja? Veď tvoje sebavedomie je nižšie ako Dušanove IQ. A to je už čo povedať. Neviem, či vieš, čo to je nájsť zmysel života. A nemyslím tým, že ním je Dušankove auto alebo Dianine nové šaty. Ani najnovšie klebety od Adely, že Jana je tehotná s Milanom, ktorý bol včera s Katkou a tá je zas nejaká pribratá tiež. Neviem, či si uvedomuješ, že je toľko dôležitejších vecí na svete, za ktoré by si, a mala byť vďačná viac, ako za 50 percentné zľavy v Zare. Napríklad za to, že si ráno vstala, zdravá, živá a pripravená si večer zas ľahnúť. Alebo to, že sa dnes stretneš hádam z tým pravým zo sféry objektov, v ktorej je tvoje ,,ja" a jeho dokonalé "ja". Alebo to, že keď spadneš na tých metrových ihličkách od Číňana za pár cento, je pri tebe niekto, kto ťa podrží. Alebo sa iba bude s tebou smiať, aká si nemotorná, a že nabudúce si kúpiš radšej tenisky. A ak nemáš nikoho takého, ver tomu, že minimálne dvaja ľudia z tohto celého sveta, ťa podržia, aj keby si pri tom mali zlomiť vlastné ruky a nohy. Nie, nehovorím o Dušanovi a Marekovi. Myslím tým tvoju mamu, ktorej by si mala viac vravieť, že ju ľúbiš, a to aj vtedy, keď nič nepotrebuješ. A tvojho otca, ktorému by si mala písať aj pre niečo iné, ako pre to, aby si si pýtala peniaze na umelé mihalnice. Ak si sa narodila pod šťastnou hviezdou, môžeš jesť a nepribrať. A ak nie, tak aj tak jedz koľko chceš, lebo na svete je toľko vecí, čo je dôležitejších, ako miery 90-60-90. Ak sa budeš niekedy cítiť smutná, nechoď do Auparku, aby si minula svoje všetky tvrdo zarobené peniaze. Zavolaj von niekoho, koho prinútiš počúvať tvoje problémy, podávať ti vreckovky a oriešky. A ak to bude toho človeka zaujímať trošku viac ako ty zaujímaš Dušana, máš sčasti vyhrané. Lebo niet nad zdravie, šťastie, úprimných kamarátov a aj zľavové kupóny v Eve vedia potešiť. A zas Eva. Typ pripomínajúci ,,Barborku“ zo 4.B. Ale netráp sa. Nevadí, že nie si tak pekná, múdra, charizmatická, pokorná, pokojná, šikovná, trpezlivá, obetavá, skromná a vtipná ako ona. To vôbec nevadí. No možno trochu, ale nejdem ťa deptať ešte viac. Vieš, základom je zabudnúť na tých dvesto smutných príhod v tvojom živote – od tej, kde ti Matúš hodil loptu do hlavy, lebo si vyzerala ako slon až po tú, kde si prišla o lásku svojho života preto, lebo si niekde urobila chybu. A doteraz si lámeš hlavu kde asi. Sústreď sa na to, že si raz pomohla nevidiacemu prejsť cez cestu a potom si sa ho spýtala, aký filmy rád pozerá. A že sa potom nevedel prestať smiať. Alebo si spomeň na tie najvtipnejšie vtipy sveta. Napríklad ten, kde bezruké dievčatko spadne zo stromu. Alebo na tú partiu chalanov, čo ťa vždy niekam zavolajú. Teda, nie vždy, iba keď im napíšeš. Alebo na toho super kolegu z práce, ktorý sa s tebou vždy smeje, ale ty si už tak vytrénovaná, že inak ani nevieš. Alebo si spomeň na hocičo, čo ťa urobí šťastnou. A netráp sa, že nemáš to, čo Eva, aj keď ona si to vôbec neváži. Alebo Barborka. Ver sebe, svojim schopnostiam, kašli na to, že si sama, so svojimi snami, plnou skriňou a knižnicou,  a tou pomaly končiacou smutnou pesničkou, vypni notebook a choď snívať o tom, ako raz vyhráš nad Barborkou a v prednese poézie si odnesieš niečo iné ako zemiakovú medailu.