ČO OSTANE PO TEBE, KEĎ POLETÍŠ DO NEBÍČKA? AUTÍČKO, BÁBIKA ALEBO LEN PRÁZDNE SLOVÁ A KLAMSTVÁ?
 |
| (zdroj: limpopo.cz) |
 |
| (zdroj: smartmug.sk) |
Je to zvláštne, ale sú chvíle,
keď túžiš aj po niečom inom ako mať nohy bez celulitídy, zmestiť svoje tri
brady na jednu selfie, získať potom čo najviac srdiečok na instagrame, vydať sa
za Dušana a mať BMW-čko. Sú to napríklad chvíle, keď si uvedomíš, že je oveľa
krajšie smiať sa z Adeliných hrozných vlasov vo dvojici. Alebo že
pozeranie trápnych romantických vymývačiek mozgov je lepšie s niekým ďalším,
kto ti zároveň zabráni vyžrať všetky pukance sám. A, áno, v tomto prípade si
ochotná sa podeliť aj o teplé oriešky a glg z litra Coly light, čo si si
špeciálne na túto príležitosť kúpila. A je ti úplne jedno, že diéta nejde
presne podľa plánov, keď máš s kým plánovať, že pokus číslo 259 už určite
vyjde. Je relatívne jedno, či to bude žena, muž, dieťa, neznámy náhodný, šofér
električky, pes tvojho teplého suseda alebo mamka kamarátkineho brata. Veď je
jedno, či reči o tom, že vyzeráš ako baobab bude počúvať on, ona alebo ono,
lebo hentoto by prišlo vtipné každému. A aj to, že by si bola najkrajšia spomedzi
všetkých vrhačiek guľou na svete môžeš počúvať od koho chceš.
 |
(zdroj: webnoviny.sk)
|
Každý má však
chvíle, keď si uvedomí, že zomrie. A nebude žiť večne ako Elvis. A po
každom jednom človeku na tejto zemi niečo ostane. Po niekom dlhy, po niekam dedičstvo.
Napríklad po Adele ostane len kopa šminiek a oblečenia, po Dušanovi zas
kopa dievčat, ktoré zrazu nebudú mať kvôli komu pridávať fotečky na instagram,
a očakávať pozvanie na rande. Ak nevieš, čo zostane po tebe, tak máš dosť
času (teda kým prečítaš tento blog) sa zamyslieť nad tým, čo je pre teba dôležité.
 |
| (zdroj: byvaniejehra.sk) |
 |
| (zdroj: hracky-step2.sk) |
Už od malého decka, ktorému tieklo mlieko po brade, a nikto nevedel
rozoznať, či ide naozaj o mlieko alebo soplík, sme dostávali darčeky.
Autíčko, ktoré si stratil niekde na pieskovisku, keď si sa hral s kamošom,
alebo bábiku, ktorej si vykrútila hlavu v okamihu, keď si zistila, že by
si ju mala niekomu požičať. Skúpa a sebecká si bola totižto už vtedy. A to
autíčko ti ukradol Peťko, a doteraz si to nezistil. A vieš prečo?
Lebo už vtedy si obzeral Anču od susedov a dopadlo to všetko tak, ako si
čakal. Doma ťa zmastil otec s varechou po holej, lebo si stratil autíčko,
a Anička bola s Peťkom, lebo mal auto. Klasika, Anča už vtedy vedela,
čo chce.
Ako ti pribúdali roky, v puberte si bol drzý ako opica, prekonal
si fázu je-mi-všeko-jedno, a dostal si sa až do dnešnej doby, pochopil si,
že keď si nebudeš dávať pozor na svoje veci, nebudeš mať ani Anču, ani autíčko.
Preto ti dnes radšej záleží na tom, čo máš na sebe než to, čo máš okolo seba. Nikdy
nič neurobíš nezištne, za všetko chceš minimálne pochvalu, alebo aspoň jedno
pivo. Mal by si sa zamyslieť, že v živote ide o kúsok viac ako o to,
čo ti visí v skrini, alebo o to, čo ti stojí v garáži. Ide o viac
ako o to, že máš dokonalé telo, dokonalú tvár, nemusíš si žehliť vlasy a prať
veci, lebo ich máš toľko, že každý deň si aj tak oblečieš inú. Život netvoria
veci, ale ľudia. Nie, nečítala som knihu čínskych prísloví, ale som smutná a sklamaná
z toho, čo dennodenne vidím okolo seba. Nie, teraz sa chvíľu nejdem skrývať
za Anetu a Dušana. Nejdem sa tváriť, že viem byť len ironická a sarkastická,
nikdy sa ma nič nedotkne a vždy som v pohode. Aj ja riešim somariny,
aj ja mám takú plnú skriňu, že by som mohla obliecť časť populácie tejto zeme.
Áno, aj ja sa rada cítim pekná, aj keď to je väčšinou len vtedy, keď spím a nikto
ma nevidí. Ale oveľa viac sa snažím, aby po mne neostala len táto plná skriňa,
milión kníh, ktoré tak rada čítam, kupujem a zberám, aby po mne ostali
šťastní kamaráti, že som určite umrela s nejakým čiernym vtipom v hlave,
ktorý som už minimálne raz povedala. A aby keď zomriem, si minimálne jeden
cudzí človek spomenul, na tú tetu, čo ma v práci ako čašníčka obliala
vínom, alebo na tú babu, čo mi strážila deti, alebo na tú bývalú frajerku, čo
mi plakala, keď sme sa rozchádzali. Alebo na tú, čo vypila sto káv denne a stále
mala málo. A tak sa, prosím, zamysli. Čo ostane po tebe? Je síce pekné, že
máš priateľa, ale prečo zabúdaš na kamarátky, ktoré tu boli pre teba, aj keď tu
on nebol? Je tiež pekné, že balíš jednu babu za druhou, alebo prečo im všetky
ubližuješ, a nejdeš rovno za tou, ktorá je najkrajšia? Alebo najlepšia. A prečo
sa nesnažíš zmeniť svet, keď vidíš, že toto miesto už nie je bezpečné, vľúdne a pokojné?
A prečo si taký zadubený, prečo ignoruješ svet a stále hľadíš do
mobilu a hľadáš pokémonov namiesto toho, aby si našiel zmysel svojho
života a šťastie? Prečo sa zamýšľaš nad tým, aký filter použiješ na fotku
namiesto toho, aby si sa zamyslel, a pomohol tomu slepému prejsť cez
cestu? Prečo sa jednoducho pozerá každý sám na seba a nikto nepozerá na toho
druhého? Prečo každý komentuje to, čo ostane po tom druhom, namiesto toho, aby
si uvedomil, že po ňom zatiaľ všade ostávajú iba klamstvá, faloš, ignorácia a pretvárka?
Čo teda chceš, aby ostalo po tebe?
 |
| (zdroj: teachingchannel.com) |
