O TOM, PREČO SI SLOBODNÁ A PREČO SI NIEKTORÍ CHLAPCI PRAVDEPODOBNE TAK SKORO NIKOHO NORMÁLNEHO NENÁJDU.

(zdroj: zena. pravda.sk)

Na to, aby si si vedela odpovedať na tieto otázky si nepotrebovala ani skončiť Filozofickú fakultu v odbore Filozofia môjho života a života osamelých jedincov, a ani sa veľmi zamýšľať, prečo musíš zjesť celé nachosky (čítaj načosky) so syrom v kine sama. 

(zdroj: vlasta.kafe.cz)

Úplne ti stačilo si na pol hodinu urobiť čas, keď si svoj mozog a sebaúctu poslala spať, oprášila si si svoj osem rokov starý nick na Pokeci, asi na šesťdesiaty piaty pokus uhádla heslo, a hľadanie odpovedí na tvoje otázky sa mohol začať.

Ešte si si ani nestihla prepnúť ďalšiu pesničku od Jakubca, toho pseudo speváka, aby si sa lepšie priblížila k pásmu podpriemerného IQ, a potom lepšie odpisovalo na tie správy plné úprimnosti a originality typu:

- Si veľmi simpatická.

- Odpýšeš my?

Prečo neodpysuješ?

Halooo!

- Som zabezpečení mladí muž, mám aj auto. Hľadám moletnú mamičku, 40+.

(zdroj: sk. wikipedia.org)

Akože fakt ľudia? Štúr vymyslel jazyk na to, aby sme sa ho naučili a používali, a nie na to, aby sa internet zapĺňal novotvarmi typu: Ježyš, pýsanje, písmenQovanie, chrobáčiQ. Aj tak jediné, čo si mladá generácia zobrala od Štúra sú úzke legíny, dlhé brady, copíky a bokombrady. A teda, radšej nepísať nič, iba sa usmievať, ako toto. No ale pokračuješ teda svoju zoznamovaciu púť ďalej. Okrem toho, že polovica bola tak gramaticky nesprávna, že si si chcela najradšej vyškriabať oči umelými nechtami z tváre, sa našli aj výnimky. Napríklad mladý muž číslo 256, ktorý použil slová klasifikované do lokality stredného Slovenska (napr. zočil, voľakoho, reku...). A ešte má toho veľa spoločného so Sládkovičom, pretože jednému sa nedá neľúbiť Marínu, tomuto sa zas nedá nenapísať. Milééé.

 

(zdroj: pokec.sk)

Ale teraz vážne. Nikdy si nemala šťastie na lásku, ktorá by trvala dlhšie ako skúšobný pracovný pomer. A presne tu je tá paralela. 20 rokov svojho života si sa pokúšala pochopiť, čo vlastne chceš dosiahnuť vo svojom živote. Že nebudeš modelka si pochopila, keď ti kolega povedal, že čierna ti pomáha. A tak si sa teda snažila zistiť, kam najlepšie zapadneš, aby si veľmi nepútala pozornosť, aj keď s veľkosťou XXL, je to, sakra, ťažké.  Skúsila si hlúpeho ale pekného, pekného a múdreho, pekného, múdreho a vtipného, ale nič nevyšlo. Skúšala si to na intelektuálnu, na hlúpučku, na neustále sa chichotajúcu, na inteligentnú, ale zo všetkého si vyšla sama a ešte aj polointeligentná. A tu je riešenie na tento tvoj delikátny problém. Buď sama sebou, lebo nie je nič horšie, ako sa celý život tváriť, že miluješ prechádzky po prírode a pritom máš problém vstať z postele. Keby si sa držala hesla, že úprimnosť je nadovšetko, prišla by si aj na to, že síce si mladučká, a teda pre mužské pohlavie ľahká korisť, ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Niečo už v hlave máš, niečo si si prežila, a preto je logické, že kalerábom typu: „Si jedinečná. Máš krásne oči. Nikdy som nestretol také pekné dievča. Krásne sa smeješ,“ nikdy never. Hlavne ak to najprv pchal do hlavy kamoške, ktorá sa šla potom vygrcať, lebo vodka s rumom nijako nejdú dokopy. To, že títo chlapci, sú samostatná kategória ani nejdem písať, pretože to všetci vieme. Nuž, kým nepríde muž, ktorý ťa nebude mať rád takú, aká si, tak to nepreháňaj s tými nachoskami (čítaj načosky), lebo potom už nepríde určite nikdy.

(zdroj: cornico.cz)

PREČO ROBÍME TO, ČO ROBÍME? 

A PREČO ČASTO NEROBÍME TO, ČO CHCEME ROBIŤ?

(zdroj: www.ted.com)

Prečo si navzájom ako ľudia ubližujeme, klameme, zabíjame to, čo je okolo nás. A hlavne, to čo je v nás? Prečo nevieme byť k sebe tolerantní, ohľaduplní, a prečo si nevieme prejaviť city, keď jedna z mála vecí, čo si uvedomujeme je, že naša cesta sa raz skončí. Že zomrieme, že nebude už ani Adela, ani Dušanko, ani plná skriňa, ani prázdna hlava. Že ľudia si nás budú pamätať nielen skrz naše outfity, naše účesy, naše majetky a naše blbé poznámky, ale hlavne kvôli pocitom, ktoré v nich zanecháme. Nebudem sa teraz venovať politickej situácii a tomu, že na každom kroku cítiť zúfalstvo ľudí, ktoré z nich doslova vypadáva von. A dôkazom toho je, že sa predovšetkým staráme o svoje pohodlie, nie sme ochotní venovať nič svoje a už vôbec nič zo seba tomu, kto o to žiada, kto to potrebuje alebo kto si to zaslúži. Lebo možno ten človek s taškou na pleci je terorista. A no a čo, že plače? Je zlý a bodka. Nezaslúži si ani tri slová s otáznikom na konci? Niečo na štýl: Prečo si smutný? Čo sa stalo? Chceš sa odpáliť? Hlavne, že ty si sedíš vedľa, chytáš pokémonov a myslíš si, ako dobre ti je. Jasné, vyzerám, ako keby som si prečítala všetky knihy na štýl toho, ako dýchanie ovplyvňuje všetky sféry života, od krásnej pleti po medziľudské vzťahy, ale nie. Všetko je proste raz prvýkrát a raz poslednýkrát. Tak, ako si každý zapamätá prvú pusu, prvú lásku, prvý vzťah, prvú kamošku, ktorej si povedala všetko o Dušankovi, tak si každý zapamätá posledné slová, posledné stretnutie a posledný čierny vtip. Teda, tak by som si priala, aby to bolo v mojom prípade. Často som  chcela spraviť toľko vecí, ale neurobila som to. A teraz to ľutujem. Chcela som napísať človekovi, ktorého som sa ešte chcela opýtať toľko vecí, iba že mi je ľúto toľko vecí, čo som vtedy chcela urobiť, ale neurobila som. A asi to za pár dní aj tak urobím, lebo neviem, ako dlho tu budem, a moja zvedavosť je silnejšia ako ja. A chcela som urobiť aj iné veci. Pochváliť, poprosiť, poďakovať. Toľkokrát som chcela prísť za mamkou a povedať jej, že som jej ako šesťročná so sestrou roztrhala jej najobľúbenejšiu farebnú šatku a že ma to mrzí. Alebo povedať ockovi, že som jeho halušky s kapustou nezjedla, lebo boli hrozné, a to ma mrzí. A že som niekedy nebola dobrým človekom. A takto by som si mohla spytovať svedomie ešte dlhú chvíľu. A podľa mňa každý z nás. Ale nie je zlé urobiť zlé veci. Nie je ani hanbou urobiť chyby. Hanbou je, keď si naše chyby neuvedomujeme a nevieme niesť tresty a dôsledky našich, často veľmi sebeckých, konaní. Toľkokrát som si predstavovala, ako poviem všetkým, čo sa mi kedy smiali, že sa im podarilo urobiť zo mňa človeka, ktorý sa teraz smeje sám sebe. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň sa zmenšil okruh vecí, čo sa ma dotkne a vie mi ublížiť. Ale čo ubližuje všetkým naokolo je podľa mňa sebeckosť každého z nás. Pracujeme, zarábame, míňame, zas pracujeme, zas míňame, zas pracujeme. Alebo robíme niečo, čo nás robí šťastnými? Sme ochotní obetovať niečo, a pritom vieme, že nedostaneme nič. Teda nič hmotné. Možno iba úsmev alebo objatie. A možno ani to. Možno to, čo máme dostať je dobrý pocit na srdci a vedomie, že tak, ako je všetko prvýkrát, je všetko poslednýkrát, a toto je ten moment, ktorý v ľuďoch zanechá oveľa viac ako si v okamihu, kedy to robíme, myslíme. 

ČO OSTANE PO TEBE, KEĎ POLETÍŠ DO NEBÍČKA? AUTÍČKO, BÁBIKA ALEBO LEN PRÁZDNE SLOVÁ A KLAMSTVÁ? 

(zdroj: limpopo.cz)

(zdroj: smartmug.sk)

Je to zvláštne, ale sú chvíle, keď túžiš aj po niečom inom ako mať nohy bez celulitídy, zmestiť svoje tri brady na jednu selfie, získať potom čo najviac srdiečok na instagrame, vydať sa za Dušana a mať BMW-čko. Sú to napríklad chvíle, keď si uvedomíš, že je oveľa krajšie smiať sa z Adeliných hrozných vlasov vo dvojici. Alebo že pozeranie trápnych romantických vymývačiek mozgov je lepšie s niekým ďalším, kto ti zároveň zabráni vyžrať všetky pukance sám. A, áno, v tomto prípade si ochotná sa podeliť aj o teplé oriešky a glg z litra Coly light, čo si si špeciálne na túto príležitosť kúpila.  A je ti úplne jedno, že diéta nejde presne podľa plánov, keď máš s kým plánovať, že pokus číslo 259 už určite vyjde. Je relatívne jedno, či to bude žena, muž, dieťa, neznámy náhodný, šofér električky, pes tvojho teplého suseda alebo mamka kamarátkineho brata. Veď je jedno, či reči o tom, že vyzeráš ako baobab bude počúvať on, ona alebo ono, lebo hentoto by prišlo vtipné každému. A aj to, že by si bola najkrajšia spomedzi všetkých vrhačiek guľou na svete môžeš počúvať od koho chceš.  

(zdroj: webnoviny.sk)

Každý má však chvíle, keď si uvedomí, že zomrie. A nebude žiť večne ako Elvis. A po každom jednom človeku na tejto zemi niečo ostane. Po niekom dlhy, po niekam dedičstvo. Napríklad po Adele ostane len kopa šminiek a oblečenia, po Dušanovi zas kopa dievčat, ktoré zrazu nebudú mať kvôli komu pridávať fotečky na instagram, a očakávať pozvanie na rande. Ak nevieš, čo zostane po tebe, tak máš dosť času (teda kým prečítaš tento blog) sa zamyslieť nad tým, čo je pre teba dôležité. 

(zdroj: byvaniejehra.sk)

(zdroj: hracky-step2.sk)

Už od malého decka, ktorému tieklo mlieko po brade, a nikto nevedel rozoznať, či ide naozaj o mlieko alebo soplík, sme dostávali darčeky. Autíčko, ktoré si stratil niekde na pieskovisku, keď si sa hral s kamošom, alebo bábiku, ktorej si vykrútila hlavu v okamihu, keď si zistila, že by si ju mala niekomu požičať. Skúpa a sebecká si bola totižto už vtedy. A to autíčko ti ukradol Peťko, a doteraz si to nezistil. A vieš prečo? Lebo už vtedy si obzeral Anču od susedov a dopadlo to všetko tak, ako si čakal. Doma ťa zmastil otec s varechou po holej, lebo si stratil autíčko, a Anička bola s Peťkom, lebo mal auto. Klasika, Anča už vtedy vedela, čo chce. 

Ako ti pribúdali roky, v puberte si bol drzý ako opica, prekonal si fázu je-mi-všeko-jedno, a dostal si sa až do dnešnej doby, pochopil si, že keď si nebudeš dávať pozor na svoje veci, nebudeš mať ani Anču, ani autíčko. Preto ti dnes radšej záleží na tom, čo máš na sebe než to, čo máš okolo seba. Nikdy nič neurobíš nezištne, za všetko chceš minimálne pochvalu, alebo aspoň jedno pivo. Mal by si sa zamyslieť, že v živote ide o kúsok viac ako o to, čo ti visí v skrini, alebo o to, čo ti stojí v garáži. Ide o viac ako o to, že máš dokonalé telo, dokonalú tvár, nemusíš si žehliť vlasy a prať veci, lebo ich máš toľko, že každý deň si aj tak oblečieš inú. Život netvoria veci, ale ľudia. Nie, nečítala som knihu čínskych prísloví, ale som smutná a sklamaná z toho, čo dennodenne vidím okolo seba. Nie, teraz sa chvíľu nejdem skrývať za Anetu a Dušana. Nejdem sa tváriť, že viem byť len ironická a sarkastická, nikdy sa ma nič nedotkne a vždy som v pohode. Aj ja riešim somariny, aj ja mám takú plnú skriňu, že by som mohla obliecť časť populácie tejto zeme. Áno, aj ja sa rada cítim pekná, aj keď to je väčšinou len vtedy, keď spím a nikto ma nevidí. Ale oveľa viac sa snažím, aby po mne neostala len táto plná skriňa, milión kníh, ktoré tak rada čítam, kupujem a zberám, aby po mne ostali šťastní kamaráti, že som určite umrela s nejakým čiernym vtipom v hlave, ktorý som už minimálne raz povedala. A aby keď zomriem, si minimálne jeden cudzí človek spomenul, na tú tetu, čo ma v práci ako čašníčka obliala vínom, alebo na tú babu, čo mi strážila deti, alebo na tú bývalú frajerku, čo mi plakala, keď sme sa rozchádzali. Alebo na tú, čo vypila sto káv denne a stále mala málo. A tak sa, prosím, zamysli. Čo ostane po tebe? Je síce pekné, že máš priateľa, ale prečo zabúdaš na kamarátky, ktoré tu boli pre teba, aj keď tu on nebol? Je tiež pekné, že balíš jednu babu za druhou, alebo prečo im všetky ubližuješ, a nejdeš rovno za tou, ktorá je najkrajšia? Alebo najlepšia. A prečo sa nesnažíš zmeniť svet, keď vidíš, že toto miesto už nie je bezpečné, vľúdne a pokojné? A prečo si taký zadubený, prečo ignoruješ svet a stále hľadíš do mobilu a hľadáš pokémonov namiesto toho, aby si našiel zmysel svojho života a šťastie? Prečo sa zamýšľaš nad tým, aký filter použiješ na fotku namiesto toho, aby si sa zamyslel, a pomohol tomu slepému prejsť cez cestu? Prečo sa jednoducho pozerá každý sám na seba a nikto nepozerá na toho druhého? Prečo každý komentuje to, čo ostane po tom druhom, namiesto toho, aby si uvedomil, že po ňom zatiaľ všade ostávajú iba klamstvá, faloš, ignorácia a pretvárka? Čo teda chceš, aby ostalo po tebe? 

(zdroj: teachingchannel.com)

MOJA PEKNÁ, AK SA TI CHCE PLAKAŤ, TAK PLAČ. AJ TAK UŽ NEMÁŠ ODLIČOVACIE MLIEKO.

(ZDROJ: worldoffemale.com)

(ZDORJ: dailymail.co.uk)

Ak si myslíš, že je tvoj život smutnejší ako štvorhodinová filmová dráma o topiacej sa lodi, chvíľkovej láske medzi hentým a hentou, tak plač. A ak vidíš istú paralelu medzi ich osudom a tvojím, tak sa veľmi mýliš. Nie si ani tak pekná ako Rose, ani nevieš kresliť ako Jack, nemáš ani loď, ani srdce oceánu a ani nechty nemáš nalakované tak pekne ako 95 ročná Rose na zábradlí. Si peknučká tak akurát pre mamku a ocka, kresliť vieš iba svoje obočie. Aj to len niekedy. Alebo iba jedno. A tak jediné, čo ťa možno núti si myslieť, že tvorcovia filmu sa inšpirovali tvojím životom je fakt, že aj tvoj život je jedna veľká potápajúca sa loď. A ty ju absolútne nevieš kormidlovať.

(ZDROJ: denstoredanske.dk)

Nuž, ani titul Bc. ti nepomôže nájsť správny recept na život. Ani paleo či raw diéta nie je ten správny recept na tvoje životné šťastie.  Ani motivačné citáty Beyonce alebo Dominiky Mirgovej, ani rečičky od Dušanka, ani rady tvojej kamarátky o tom, že chlapi sú svine, že ženy sú svine, že vlastne všetci sú svine, len vy dve ste najdokonalejšie osoby v tejto Bohom zabudnutej krajine s vopred určeným ťažkým osudom, ktoré znášate s mučeníckym výrazom na tvári v podstate bravúrne.

Nemáš plány, nevieš sama kam smeruješ. Vieš síce, že v pondelok máš manikúru, v utorok pedikúru, v stredu ideš s Evou ohovárať Dušana, v štvrtok ideš s Dušanom ohovárať Evu, v piatok máš párty, kde bude zas Dušan s Evou ohovárať teba, a cez víkend budeš vracať a skladať puzzle z piatkových udalostí v svojej hlave.

(ZDROJ: myfatpocket.com)

A každý správny kapitán (okrem toho, čo bol v Titanicu), plavec a aj Pepek námorník vie, že bez cieľa budeš iba plávať a plávať, až napokon zomrieš smutná, stará, opustená a až potom uvidíš, že keď si sa smiala všetkým naokolo, čo majú v živote nejaký plán okrem toho, kedy pôjdeš na latté-čko, sú v podstate oveľa ďalej ako ty. Plavili sa síce ako slimáky,  a ty si sa im smiala, akí sú pomalí, no teraz sú oveľa ďalej. A teraz by sa mohli smiať oni tebe, ale nesmejú sa. Ľutujú ťa. Ezop by vymyslel nejakú novú bájku o zajacovi a korytnačke s ponaučením. Ja nie som Ezop, a ani nikdy nebudem, tak ti to poviem úprimne. Tak ti treba.

(ZDROJ: demotivation.us)

Zamysli sa nad sebou, či sa aj v druhom živote budeš smiať kamoške, ktorá ti povie, čo všetko chce dosiahnuť. Nech sa učí po nemecky, aj keď tam teda asi nikdy nepôjde. Nech sníva o malom domčeku na dákej skale v lese, kde bude kŕmiť soby a losy. Veď jeden múdry týpek raz povedal, že sny sú jediným rajom, odkiaľ nás nemôžu vyhnať. Teraz som si spomenula, že to boli spomienky, ale to je jedno. Pointa ostáva. A čo, že ma dvesto diárikov a v každom má niečo, a v podstate v každom nič. Možno tam má plán, ako zmeniť seba alebo svet.

A ak si smutná, že si stále sama, tak nebuď. Predsa ak chceš trpieť a byť smutná, nepotrebuješ na to nikoho druhého. Aj keď je fajn nezjesť celú pizzu sama a podeliť sa s niekým o pukance v kine, vieš to zvládnuť aj sama. S mamou, kamoškou, tvojimi gay-mega-ultra kamarátmi alebo aj sama. Veď dvaja aj tak nemôžu kormidlovať jednu loď. Či?

(ZDROJ: wallpapercave.com)

KEBY SA DALA NEÚPRIMNOSŤ, FALOŠ A KLAMSTVÁ OZNAČIŤ SLOVOM, KĽUDNE BY TO MOHLO BYŤ: ,,ANETA!"

(ZDROJ: MANMAGAZIN.SK)

(ZDROJ: PLUSKA.SK)

Keď si pripravíš svoj najobľúbenejší ,,aufit“ na piatkové vymetanie barov a podláh v Starom meste, ktorý aj po dvanástich tequilách zakryje, respektíve odhalí všetko, čo má, môže sa začať päť hodín hrania sa na niečo, čo nie si a (bohužiaľ alebo chvalabohu) nikdy ani nebudeš. V tvojom prípade ti to pôjde veľmi ľahko, lebo je to jediná prax a vec, čo máš a vieš.

(ZDROJ: AKADEMIEKRASY.SK)

Všetko začína už na izbe, kde si pri jemných tónoch Justina Biebera na tvár nanesieš akože ,,prirodzenú“ vrstvu krycieho púdru. Pre normálneho človeka, chlapa a výnimočne aj normálnu ženu to znamená, že si na ksicht nagebríš o minimálne odtieň tmavší make-up, potom linku, ktorá okrem toho, že je nakrivo, sa končí až niekde pri ušiach. Na tie si zavesíš najligotavejšie náušnice aké kto kedy videl, na nohy si obuješ sandálky, v ktorých si dvestokrát vytkneš nohu, ale čo už. Pre krásu sa trpí. V tvojom prípade netrpíš len ty, ale aj každý, kto sa na teba pozrie. A keď otvoríš ústa, trpia už úplne všetci. Ale že úplne všetci. Ešte aj upratovačka v Tescu, kde sto rokov váhaš či sa dnes dovraciaš z vodky alebo rumu, by ti najradšej vopchala mop s jarovou vodou do úst. Hlavne nech už vypadneš. A si ticho. Večne.

(ZDORJ: WEBNOVINY.SK)

Keď si vymeníš s Adelou základné informácie, že kto, kedy, kde, s kým a ako, začínaš lov na nejakého stereoidového samca, ktorému začneš vymývať hlavu podobne ako on. On ti síce pchá do hlavičky iba pekné kalerábiky a iné RAW veci, čo sú v kurze, a ktoré chceš v podstate počuť, ale ty mu tam pcháš iba samé klamstvá. Klamstvá, lži, a veci typu: ja nejem, nepijem, necikám, nekakám, to nie je púder, to som prirodzene pekná, toto nie je push-up a áno, s tou linkou na očiach som sa narodila. A robíš to asi preto, aby sa do teba zaľúbil. Aké milé. Ale má to dva háčiky. Minimálne. Chlapec z tvojho piatkového výpadu sa po prvé, nevie zamilovať, a po druhé určite nie do teba. A keď k tomu pridáš samé lži a klamstvá, nepomôžeš si tým. A ak sa aj zaľúbi, keď sa ráno vedľa teba zobudí, hneď ho to prejde. Rýchlejšie ako psa autobus. Tvoje rúžom napísané číslo na jeho lakti si zmyje, odtlačok svojej masky si z posteľného prádla vyperie, z facebooku si ťa vymaže po týždni, alebo si ťa tam ani nepridá. Správy od teba si zablokuje a na Instagrame si ťa unfollow-ne. 

(ZDROJ: NAJMAMA.AKTUALITY.SK)

A preto, pár rád. Síce som slobodná, miestami úprimná viac ako treba, ale aspoň sa takmer nikdy nemusím hanbiť za to, čo poviem. Jedine, že poviem nejaký čierny vtip, ktorý sa nikomu nezdá vtipný. A nie som ani vyštudovaná psychologička a expertka na vzťahy ako Eva, ktorá je v podstate expert na všetko, ale... Podľa mňa by si mala byť úprimná. Tak akurát. A nehanbiť sa za to, čo máš rada. A koho. A že zješ polku chleba k rezňom? No a čo. A že miluješ jedlo? Nekecaj mu teda, že tebe stačí pohár vody na celý týždeň. Ak ťa chce mať rád, tak aj s týmto tvojím gastronomickým deficitom. A čo, že playlist tvojho mobilu tvorí kombo Horkýže Slíže – Kabát – Guns Roses a iné ,,jemné“ tóny, ktoré ti pred spánkom hrajú do uška? 

(ZDROJ: CAS.SK)

A  že si v siedmom nebi pri hororoch, drámach a psycho filmoch, kde ľudí unášajú, kradnú a zabíjajú? Niekto plače pri Rozborilovi, niekto sa smeje pri Saw-ke. Nuž... A že Mafiu prejdeš skôr ako sa prevalí nejaká nová kauza Smeru v politike? To je jedine tvoje ďalšie plus. A neklam mu, že čítaš len Emmu a Evu a iné vymývačky mozgov. Veď čítaš .týždeň, kúsok sa rozumieš politike a kúsok aj futbalu, a vieš že ,,ofsajd“ nie je ten černošský atlét, čo zabehol stovku za 8 sekúnd. A že hokejka sa používa pri hokeji, tenisová lopta v tenise a zem je guľatá. Tak sa netvár, že tieto pojmy sú ti neznáme, a nerehoc sa ako trúba, keď tomu ani po dvadsiaty krát ,,akože“ nechápeš. A nehovor, že ty si iná, keď si rovnako hlúp...ehm..naivná ako všetky, ktoré si myslia, že klamstvami, neúprimnosťou a pretvárkou niečo dostanú. Dostaneš jedine tak angínu alebo zápal pľúc. Lebo v tričku a sukničke sa v mraze nebehá. 

SKORO KAŽDÝ TÚŽI PO NIEČOM INOM, NO ASI KAŽDÝ CHCE BYŤ ŠŤASTNÝ, ZDRAVÝ A BOHATÝ. 

(ZDROJ: HOLIDAYSANDOBSERVANCES.NET)

Neviem, moja pekná, či si sa vôbec niekedy cítila smutná, kvôli niečomu inému ako zlomenému nechtu alebo krivo nakreslenému obočiu, ale mala by si vedieť, že existuje toľko dôležitejších vecí v živote, čo by ti mali nechať potôčiky roztečenej špirály na tvojom o odtieň tmavom make-upe, ktorý ti mimochodom vôbec nepristane. Neviem, či si sa niekedy cítila osamotene, opustene alebo zbytočne. Neviem, či sa niekedy tvoje ,,ja“, diferencované vo sfére objektov cítilo tak nepotrebne, že si pri dvadsať minútovej verzii melancholickej skladby z Titanicu, bilancovalo svoj život a celú doterajšiu existenciu. Ako malé dievčatko, s bucľatými líčkami a milými dvadsiatimi kilami navyše, si žiarila viac ako neónový lak na tvojich umelých nechtoch a všade kam si prišla, si bola stredobodom pozornosti. Hrala si sa na slepú Rosalindu, tancovala si Macarenu na stoličke, ktorá ťa ledva udržala a účinkovala v každom jednom školskom vystúpení. A podľa mňa si bola taká premotivovaná, že si chcela spievať aj žalmy v kostole. Avšak, to ti asi mamina zatrhla, nakoľko si hluchá ako poleno, a nechcela sa za teba hanbiť, musela si sa uspokojiť s krajským kolom šachového turnaja a štvrtým miestom na Hviezdoslavovom Kubíne. Lebo Barborka zo 4. B bola lepšie, krajšia a šikovnejšia. Postupom času pribúdalo viac ,,Barboriek“ v tvojom okolí a ty, chtiac-nechtiac, si sa musela spod svetiel reflektorov vytratiť do úzadia, do pozície šedej myšky. Avšak myslím si, že ti to vyhovuje, čo moja? Veď tvoje sebavedomie je nižšie ako Dušanove IQ. A to je už čo povedať. Neviem, či vieš, čo to je nájsť zmysel života. A nemyslím tým, že ním je Dušankove auto alebo Dianine nové šaty. Ani najnovšie klebety od Adely, že Jana je tehotná s Milanom, ktorý bol včera s Katkou a tá je zas nejaká pribratá tiež. Neviem, či si uvedomuješ, že je toľko dôležitejších vecí na svete, za ktoré by si, a mala byť vďačná viac, ako za 50 percentné zľavy v Zare. Napríklad za to, že si ráno vstala, zdravá, živá a pripravená si večer zas ľahnúť. Alebo to, že sa dnes stretneš hádam z tým pravým zo sféry objektov, v ktorej je tvoje ,,ja" a jeho dokonalé "ja". Alebo to, že keď spadneš na tých metrových ihličkách od Číňana za pár cento, je pri tebe niekto, kto ťa podrží. Alebo sa iba bude s tebou smiať, aká si nemotorná, a že nabudúce si kúpiš radšej tenisky. A ak nemáš nikoho takého, ver tomu, že minimálne dvaja ľudia z tohto celého sveta, ťa podržia, aj keby si pri tom mali zlomiť vlastné ruky a nohy. Nie, nehovorím o Dušanovi a Marekovi. Myslím tým tvoju mamu, ktorej by si mala viac vravieť, že ju ľúbiš, a to aj vtedy, keď nič nepotrebuješ. A tvojho otca, ktorému by si mala písať aj pre niečo iné, ako pre to, aby si si pýtala peniaze na umelé mihalnice. Ak si sa narodila pod šťastnou hviezdou, môžeš jesť a nepribrať. A ak nie, tak aj tak jedz koľko chceš, lebo na svete je toľko vecí, čo je dôležitejších, ako miery 90-60-90. Ak sa budeš niekedy cítiť smutná, nechoď do Auparku, aby si minula svoje všetky tvrdo zarobené peniaze. Zavolaj von niekoho, koho prinútiš počúvať tvoje problémy, podávať ti vreckovky a oriešky. A ak to bude toho človeka zaujímať trošku viac ako ty zaujímaš Dušana, máš sčasti vyhrané. Lebo niet nad zdravie, šťastie, úprimných kamarátov a aj zľavové kupóny v Eve vedia potešiť. A zas Eva. Typ pripomínajúci ,,Barborku“ zo 4.B. Ale netráp sa. Nevadí, že nie si tak pekná, múdra, charizmatická, pokorná, pokojná, šikovná, trpezlivá, obetavá, skromná a vtipná ako ona. To vôbec nevadí. No možno trochu, ale nejdem ťa deptať ešte viac. Vieš, základom je zabudnúť na tých dvesto smutných príhod v tvojom živote – od tej, kde ti Matúš hodil loptu do hlavy, lebo si vyzerala ako slon až po tú, kde si prišla o lásku svojho života preto, lebo si niekde urobila chybu. A doteraz si lámeš hlavu kde asi. Sústreď sa na to, že si raz pomohla nevidiacemu prejsť cez cestu a potom si sa ho spýtala, aký filmy rád pozerá. A že sa potom nevedel prestať smiať. Alebo si spomeň na tie najvtipnejšie vtipy sveta. Napríklad ten, kde bezruké dievčatko spadne zo stromu. Alebo na tú partiu chalanov, čo ťa vždy niekam zavolajú. Teda, nie vždy, iba keď im napíšeš. Alebo na toho super kolegu z práce, ktorý sa s tebou vždy smeje, ale ty si už tak vytrénovaná, že inak ani nevieš. Alebo si spomeň na hocičo, čo ťa urobí šťastnou. A netráp sa, že nemáš to, čo Eva, aj keď ona si to vôbec neváži. Alebo Barborka. Ver sebe, svojim schopnostiam, kašli na to, že si sama, so svojimi snami, plnou skriňou a knižnicou,  a tou pomaly končiacou smutnou pesničkou, vypni notebook a choď snívať o tom, ako raz vyhráš nad Barborkou a v prednese poézie si odnesieš niečo iné ako zemiakovú medailu. 

KEBY SI MALA MOŽNOSŤ SA EŠTE RAZ NARODIŤ, CHCEL BY SI BYŤ JAHÔDKA V JOGOBELLE ALEBO MAJONÉZA V ZEMIAKOVOM ŠALÁTE?

(zdroj: lahke-recepty.sk)

Keď ráno, so sebazaprením približne tak veľkým ako tvoj zadok, a s Božou pomocou dokážeš ako-tak vstať z postele, nevyhodiť pri tom budík cez zavreté okno s nádejou, že trafíš aj toho ,,kosiča trávy“, ktorý asi nemôže spať, a pri ranej rozcvičke (rozumej beh na MHD) si nedolámeš nohy, premýšľaš o tom, aký by bol tvoj život, keby si bola napríklad ten týpek z FTVŠ-ky v obtiahnutých legínach a chlpatým porastom na tvári, ktorý by mu závideli všetci Štúrovci. A Adela Ostrolúcka by mu už nikdy nepovedala nie.

Trápila by si sa nad tým, že aj napriek tomu, že šesť rokov neješ čokoládu a iné nenormálne dobré veci, sa ešte stále nezmestíš do motivačných nohavíc o dve číslo menšie? Alebo by si riešila skôr otázky typu: Idem skákať do diaľky alebo do piesku? Odpíšem Eve teraz alebo hneď? A vôbec? Riešila by si niečo? Teda okrem toho, či je lepší Neymar alebo Messi, Real Madrid, Barcelona alebo dorastenci z Ružomberku? 

(zdroj: redbull.com)

#chcembyťtálopta! 

(zdroj: barbie.com)

A keby si bola tá milá, večne usmievavá blondínka, čo má modré oči, kučeravú hrivu ako dedova kobyla na statku, prázdnu hlavičku, a nohy má také dlhé ako si ty sama? Premýšľala by si nad niečím iným ako nad tým, ktorého chalana teraz zbalíš, poblázniš, odhodíš a zničíš? A keby si bola už taká pekná, milá a múdra, chcela by si vedieť hrať na husle. A spievať. A robiť všetko, čo teraz nevieš. Teda od kotrmelcov, ,,sprechovania“ po nemecky až po veci týkajúce sa medziľudských vzťahov. Určite. Lebo byť krásna, múdra, vedieť hrať na niečo iné ako nervy, a robiť kotrmelce, a príliš veľa nehovoriť a nemyslieť, je presne to, čo Dušanko hľadá. A ešte pár vecí, čo hľadajú všetci ,,Dušankovia!!!“ 

(zdroj: megaemoticions.com)

Alebo by ti bolo lepšie v tele neurotickej päťdesiatničky v období klimaktéria? Všetko by si videla, všade by si bola, všetko by si riešila, všetkých by si ohovárala, všetkým by si liezla na nervy. Ale ani ako holub by si nebola zlá. Len by si si lietala, liezla ľudom na nervy ako doteraz a na všetko by si sra... Ehm, teda s radosťou kašlala. Alebo by si mohla byť niečo ako sieť. S tvojou inteligenciou by si síce bola pravdepodobne najlepšia rybárska sieť, ale ako sociálna sieť, by si spájala ľudí a aspoň vo virtuálnom svete by si sa cítila užitočná. Ľudia by ťa šťuchali, posielali ti hovienka (čo v podstate v prenesenom význam slova robia aj teraz), vedela by si o všetko, o čom by si vedieť ani nechcela, a celá spoločnosť by bola na tebe závislá. 

Alebo už viem! Bola by si nejaký osviežujúci nápoj. Ľudia by ťa tiež potrebovali, lebo nikto nie je rád, keď je smädný. A byť kvapkou, čo sa kĺže cez Dušanove hrdlo, to by bolo niečo pre teba. 

(zdroj: zszahorskaves.edupage.org)

KEĎ ŤA CESTOU DO ŠKOLY SKORO PRIZABIJE ELEKTRIČKA, TAK...

(zdroj: webnoviny.sk)

Ak by si mala v nekonečnej mini akože ,,Louiss Vuitton“ kabelke od svojho bývalého ukrytý zázračný diadém ako kučeravá čarodejnica Hermiona, a vedela sa vrátiť v čase, tej električke by si sa mala oblúkom vyhnúť, lebo takýto ponor do psychiky je niekedy horší ako náraz tej električky. A ocenili by ho všetci existencialisti. Teda tí, ktorí sú stále smutní, zádumčiví, opustení a príliš filozofujú. Svoje detstvo si pamätáš len tak zbežne. Ako keď prídeš z nejakej dobrej kolaudačky - stačia ti základné informácie, približný čas, kedy si prišla a odišla, pár fotiek, popočúvať si nejaké príhody a hneď sa rozpamätáš, že Dušanko sa nevenoval iba tebe, že fotiť sa nebol celkom dobrý nápad, že tá sukňa bola príliš krátka, že ten ,,Diétny špeciál“ si asi prečítaš, a že nabudúce sa nebudeš snažiť opiť toho neboráka, čo sa ti páči, ale aj tak ti nikdy nenapíše. Malý diablik sa v tvojom detskom ,,ja“ začal formovať približne okolo šiestich rokov, keď si sem-tam s láskou psychicky týrala sestru, čo ti ona teraz miestami s láskou vracia, a babka s mamkou neustále pripomínajú.  Ocko o tom asi ani nevie. Ak sa ti šmýkala taška z pliec kvôli hrubej zimnej bunde s mackom na chrbte, ktorú si nedobrovoľne zdedila po sestre, ona ti ju vzala. Či chcela alebo nie.  Ak nechcela , aby si skočila do potoka pri dome, tak ti ju vláčila cestou do školy a späť. A ešte aj tú svoju. Ak sa vám dvom nepáčila hra na kaderníctvo, lebo ťa príliš ťahala za vlasy, mama hneď pochopila, že to ticho v izbe sa o pár sekúnd premení na zverinec.  A keď ste sa hrali na Crasha Bandicoota a umbakarnu, skončilo to skleneným lustrom v sestrinej hlave a tvojim hysterickým plačom. Ale každopádne si jej takto prejavovala lásku. Ba čo viac, takto si v nej formovala trpezlivosť a reakciu obrana - útok. Na základnej škole si trošku skrotla, keď  ti ,,kamoši“ kradli desiatu a o jedenástej si bola hladná. Na druhom stupni si chytila situáciu za pačesy, a pre istotu si desiatovala na vecku. Sama. Tri rožky s maslom a grankom, keksík a jablko si dala v pohode za päť minút. A tak ti spolu s apetítom rástlo aj bruško. Okrem toho, že si bola skôr vlk samotár (aj keď pri tvojej vtedajšej telesnej konštitúcii skôr tučniak samotár) , zapájala si sa do školských akcií. Od šachového turnaja po Hviezdoslavov Kubín. Taktiež si vedela oceniť humor a vtipné situácie, či ako hlavná postava alebo pozorovateľ. Po pod fúz si sa teda smiala, keď učiteľke dejepisu spadla na hlavu mapa, keď druhá učiteľka spadla na šupke z banánu. Rehotala si sa aj keď si spadla ty, a aj keď učiteľ fyziky, v obleku o číslo väčšom, hral na harmonike ľudové piesne starých materí. Namiesto pravidla pravej ruky. Potom ťa poslal na fyzikálnu olympiádu, čím tvoje dosť nízke sebavedomie chtiac-nechtiac opäť podkopal, a už si sa až tak neusmievala.  A za deväť rokov si si na strednú školu odniesla traumu zo skupinových prác, z fyziky, z kotrmelcov a kozy. Hej, tej zo 4.B. A čo si si na strednú školu určite neodniesla? Kamošov a sebavedomie. Čo sa týka teba a vzťahov, je to horšie než zlé. Dobré vzťahy, ktoré si mala, ukončil on. Ten zlý ukončil tiež on. Takže o tom nebudem radšej písať, aby ostatní nevedeli, aká si v podstate sama, opustená. Niečo na štýl Remarqua.  ,,Na západe nič nové.“ Teda tvoj život je námet napríklad na nejakú melodrámu. Alebo grotesku. A ani na východe nič nové. Áno, áno, si z východu. Bratislavčanmi s Ružinova a priľahlých častí, vnímaná ako sedláčka, ktorá zaťahuje, má hrozný prízvuk a zaberá životný priestor všetkým paštikárom. Ale čo už. Tento tvoj životný údel si so sebou nesieš už dlho. A dlho budeš. Minimálne dovtedy, kým neprestaneš zaťahovať.

A OSCARA ZA NAJLEPŠÍ HERECKÝ VÝKON V KATEGÓRII ,,PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ" ZÍSKAVA...

(zdoj: volby2014.gulas.sme.sk)

Presne o mesiac sa všetci, ktorým nie je osud našej rodnej hrudy ľahostajný, stretneme pri zlepených škatuliach a volebných urnách v kultúrnom dome, krčme alebo v inej voľnej budove, a spoločne rozhodneme o tom, kto bude Slovensko okrádať najbližšie štyri roky. A kandidátov, ktorí sa na túto funkciu hlásia ešte náruživejšie ako moje spolužiačky zo strednej, je naozaj požehnane. A požehnane je aj billboardov, z ktorých sa na teba milo usmievajú tety a ujovia, a spolu s nimi aj ich sľuby a motivačné citáty ako vystrihnuté z knihy čínskych prísloví. A tak popri už asi sto rokov nedostavanej diaľnici máš možnosť vidieť, čo všetko sa zmení, zlepší, zväčší, zmenší, zničí, skryje, nájde, opraví, pokazí, ukradne. A aj tú diaľnicu  už dokončia. Minimálne ti to sľúbia. A keby si mal 663 eur a 50 centov, kamošov, čo by s tebou išli do tejto srandy za fľašu piva, nejakú izbu u deda kvôli adrese, a na papier by si si napísal pár vecí, čo by si chcel pre Slovensko urobiť, možno by si si aj ty  ako člen voľajakej politickej strany ulial nejaké to euríčko alebo trebárs aj CT-čko do vrecka. A doma by si mal nové domáce zvieratko. Napríklad gorilu.

Strany  Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia, Vzdor – Strana práce a SMS - Strana Moderného Slovenska by síce za kreatívny názov tiež mali vyhrať nejakú sošku, no myslím si, že radšej si tie peniažky mali odložiť na horšie časy. Lebo však všetci vieme, kto zas vyhrá. A to nemusím byť ani iluminant, ani sibyla. A preto všetky strany, či už úplne slovenské alebo tak-trošku-menej-slovenské  alebo istenem-nem értem-dobre-slovensky nemajú opäť šancu.

(zdroj: hnutiesmerodina.sk)

Aj sám Boris Kollár sa rozhodol, že je čas na zmenu a treba začať rozmnožovať štátnu pokladnicu rovnako ako svoje potomstvo. Založil si stranu, prizval si na pomoc herečku, moderátorku a svoju (zrejme) bývalú milenku. A ešte pár ľudí, čo sa do toho vôbec nerozumejú. Usmieva sa na nás s decentne zvoleným šálom v nádeji, že aj on bude zvolený a stane sa našim veľkým ockom. Lebo všetci SME RODINA. A pri počte jeho detí je fakt možné, že všetci sme Kollárove deti.  Za dôveryhodnosť názvu dávam 10/10. A palec hore.

(zdroj: server.sk)

Keď sa Radko ako tak spamätal z derby Fico – Kiska – Prochádzka, rozhodol sa, že nebude  zaostávať a pre istotu si svoj úspech poistil ešte tým, že prihodil aj nejaký ten hastag. A tak má teraz svoju SIEŤku a Slovensko Anjela Kisku. Teda, pardón. Andreja.

(zdroj: parlamentnelisty.sk)

A čo my? OBYČAJNÍ ĽUDIA. Nie sme ani anjeli, ani nemáme detí ako smetí. Čo budeme robiť? Plán je jasný: založiť stranu, kúpiť diktafón a všetkých odpočúvať. A sem-tam niekoho verejne ,,nabonzovať“. A niekoho pochváliť. Ale za tričko, ktoré nosí, na hrad,  pán Matovič! Keby mám takú peknú postavu ako vy, tiež si ho oblečiem.

(zdroj: spravy.pravda.sk)

Ak sa nevieš rozhodnúť, ktorá z dvadsatich troch strán je menším zlom, a či si ľavičiar alebo pravičiar, strana SKOK, je pre teba tým pravým orechovým. Pretože ani oni sami nevedia, čo sú. Ale ak si sprejer-frajer, máš rád autobusy, varené vínko a slovné hračky, 5. marca krúžkuj osemnástku. A za odmenu, že si už skoro na konci a ešte si to nevypol, si prečítaj slovo SKOK odzadu. Ten Miškov je teda nezbedník, čo?

Dámy a páni, novorodenci, batoľatá, študenti, pracujúca časť populácie, dôchodcovia, seniori a ľudia z celého Slovenska. Buďte šťastní. Máme víťaza! SMER robí pre Slovensko.

(zdroj: dennikn.sk)

SMER chráni Slovensko. SMER je pripravený pre Slovensko. Týmito jednoduchými vetami sa snažia o stratégiu, aby pokazili, čo najmenej. No je neskoro. Robko toho už pokazil toľko, že jedinou ŠANCOU na zmenu je EVA. 

(zdroj: sanca.sk)

K ŽIVOTU POTREBUJEŠ VEĽA, OD ŽEHLIČKY NA VLASY PO PLASTIKU, ALE NAOZAJ SI MYSLÍŠ, ŽE BEZ NEJ BY SI PREŽILA?

(zdroj: happy-school.blog.cz)

Keď ráno s nervami v koncoch, tichou prosbou na perách a slzami na tvári presúvaš budík o päť minút neskôr, až kým nezistíš, že už dvadsať minút aj tak meškáš a dnes za hviezdu asi nebudeš, jediným svetlým bodom v tvojom tmavom živote je ONA. A ona tam stále bude, čaká na teba niekde vzadu, s krížovkami a keksíkmi a kávou z automatu, čo je všetko, len nie káva, ale presne toto ty potrebuješ. Stlačila pre teba stokrát voľbu ,,bez cukru“, ale automat je silnejší ako ona (je to niečo ako dôchodcovia a SMER-SD  versus. všetci ostatní = vždy zvíťazia) a tú hnedú vodu ti ešte aj ocukrí. Je to nejaký pevný bod v tvojom živote, istota. Asi ako tie, čo Fico sľubuje. Jej nebude vadiť, že keď sa konečne dotrepeš, budeš ako hrošica, že budeš nepekná, s mastnými vlasmi a make-upom ako povestná Kleopatra z Turca. Jej je úplne jedno, či si dnes náhodou krajšia ako ona. Lebo ona nie je ako Aneta. Ona ti nepovie, že v tom svetri vyzeráš neskutočne pekne, a že Dušanka dnes dostaneš, ale jednoducho ti povie, že si v ňom hrozná a ani slepý by sa za tebou neotočil. A preto, že ona je ona a ty si ty ju poslúchneš. A keby je ona ty, poslúchne ona teba. A  vieš čo? Mala by si jej byť  za toto všetko vďačná. Neviem, či ju to baví, alebo to len hrá, ale je potom  minimálne tak dobrou herečkou ako Zdena Studenková. Vždy vypočuje tvoje banálne problémy, vždy ti povie, že si krava, keď smútiš za bývalým a vždy ti pomôže zjesť koláč. A keď jej povieš, že karamelový máš najradšej, tak ona si ho dá a ty jej ho aj tak celý zješ. A jej to nebude vadiť. Ešte ti aj omrvinky nechá. Vždy s tebou utečie z prednášky a netreba ju ani veľmi prosiť. A vždy s tebou všetkých nerieši. Nerieši, či hentá urobila toto dobre, či tamten chodí s hentou a hentá s tamtým. Má na háku teba, ostatných, svet, ba dokonca aj šoféra električky, čo s vami ide ako s kopou hnoja. Ako u starkého. Ale je to jediný človek, čo je s tebou ochotný ísť na film, ktorý všetci ofrflali. Je to jediný človek, ktorý sa s tebou odvezie na miesto, kde vôbec nepotrebuješ ísť, ale máte čas a tam ste ešte neboli. Napríklad Dúbravka alebo letisko. Pôjde s tebou tam, kde sú samé páriky, dvojice, milenci, partneri, muži a ženy, a ešte vy dve. Ako trosky. Teda ty väčšia. Ale to sme si už zvykli. Je pri tebe, keď jej píšeš o Dušanovi eseje, a keď Dušan píše eseje Eve, spoločne ho dávate dole. Slovami. Lebo toto sa jej kamarátkam nerobí. A ty si pri nej, keď má z eseje Fx. A si pri nej, keď ti píše o divnom sedadle vo vlaku, čo je oproti nej a ostaneš s ňou čakať, keď jej utečie posledný. A píšete si úplne somariny, rozoberáte veci, pri ktorých by sa ostatným pozastavoval rozum, ak nejaký majú. A vždy ťa poteší, keď ti povie, že sa neučila. A plánujete spolu toľko vecí, kam pôjdete na Silvestra, na Valentína, na Deň Detí, a pritom budete obe niekde inde. Ale presne toto ti stačí. Pocit, že aspoň plánovať máš s kým. A ak ti v živote nevyjdu tvoje plány o šťastnej rodinke a veľa deťoch, zavoláš jej a budeš jej plakať na ramene ako za starých čias. A to platí aj opačne. Lebo ty si tiež viac-menej citovo labilný, ale stabilný bod v jej živote. Nie si na depresívne reči, ale vieš, že bez nej by tvoje dni neboli iba zlé, ale ešte horšie. Táto žena sa s tebou tmolí medzi regálmi v Bille, hľadá s tebou kešu oriešky, ktoré miluješ a zdieľa s tebou každý trapas, ktorý sa ti podarí a dokonca sa za teba nehanbí. Teda, aspoň v to dúfaš. Miluje humor ako ty, smeje sa na vtipe o bezrukom dievčatku, čo asi neklope. Je podobne milo-hnusná ako ty, neuráža sa ako ty, robí si srandu z teba a zo seba. A Dušana. Teda je aj vtipná ako ty. A myslím, že je za teba taká vďačná ako ty. Ale nebudeme sa opúšťať....

NECHCEM OHOVÁRAŤ, ALE VIDELA SI ANETINE VLASY?? OTRAS! 

JEJ, AHOJ, ANETKA, SUPER VLASY.

(zdroj: prezenu.noviny.sk)

Už keď ti mlieko tieklo po brade, bola si malá, stále si spala a v plienkach mala nonstop naložené, ťa mamka a ocko viedli k tomu, že máš mať všetkých rada. Hlavne ich . A ešte psa a sestru. Vštepovali ti, že máš byť milá, slušná, úprimná, dobromyseľná, srdečná, tolerantná a uvoľniť miesto tete Helene v autobuse. Nemáš  veľmi vyskakovať, máš držať jazyk za zubami a krok, byť so všetkým spokojná. Vždy máš nosiť čisté spodné prádlo a nechodiť na červenú. Máš byť svedomitá, učiť sa a dodržiavať všetky zákony a pravidlá. Máš dokončiť školu, nájsť si muža. Nemusí to byť terno, stačí, že nebudeš sama, stará a opustená. Máš si postaviť strom a zasadiť deti. Dobre sa zamestnať, platiť dane a neklamať. A v dôchodku ich navštevovať . Pravidelne. Sem-tam si splniť sen, kde-tu si niečo dopriať. Ale zo všetkých vecí, čo ti vtĺkali do hlavy a čo si ty vypúšťala jedným uchom dnu a druhým von, bolo najdôležitejšie, že nemáš klamať. Ohovárať. Preháňať. Podvádzať. A súdiť. Lebo to môže iba Majk Spirit a Boh. A ty si naivne myslíš, že aj ty. Ale kdeže... Na kávičke a nejakom tom krémeši vedieš s Anetou filozofické debaty a úvahy o tom, ako si so všetkým nespokojná a čo všetko je zlé. Matne si vybavuješ, čo má spĺňať podstatne hlbší rozhovor, ako vediete zvyčajne, a tak prejdeš na témy, že školstvo nestojí za veľa, platy sú nízke, v politike sú samí magori, v telke samé mrochty, Rakúsko napreduje a my nič. Že Dušan je nevšímavý a Fero až príliš. Že Zuzana je moc preafektovaná a Kiska je anjelik. Dobrý.  A Anetka ti len prikyvuje. Lebo máš pravdu. Všetko je tu zlé. A najviac ty. Ale to ti nepovie. Veď ona vie lepšie, kto si, ako ty sama. Lebo to povedala Eva a musí to byť pravda. Aj tamtá to vie, tak to tak musí byť. Ak sa to hovorí, tak to je tak. Ale vieš, čo je ešte horšie ako momentálna situácia všade okolo? To, čo spravíš, keď zaplatíš za kávičku a mliečko a štyri krémeše. No, bola si trošku hladná, čo? Že ju začneš ohovárať s prvým človekom, ktorý sa ti chtiac-nechtiac voľajako primotá do cesty. A asi to bude, chúďa, tá milá, malá čašníčka. Veď sa len celý deň prechádza s táckou v ruke, nič iné nerobí, tak nech vie, aká je Aneta hento. A toto zas nie je. A toto by si chcela, aby bola, ale ona nie. A toto chce ona, a ty nie. A tak podobne. Obdobne to robí zrejme aj tá čašníčka a Aneta. Lebo ak je v dnešnej dobre niečoho menej ako inteligentných chlapov, tak je to úprimnosť. Alebo aspoň snaha o to, byť úprimným. Alebo aspoň byť ticho ako tárať sprostosti. A v tom si trieda moja. V tých sprostostiach.  Aj Aneta. Tvrdíš, že rada a dobre varíš. Ale nevaríš. Dušanovi sľubuješ, že je jediný. Aj Ferovi. Hráš formu, že nepiješ a nefajčíš, nespíš a neješ a vlastne ani nie si. Ak sa ti niečo nepáči, čo Aneta robí, hovorí a píše, tak jej okomentuj tú profilovú fotku, kde vyzerá ako hrošica a nedávaj jej palce hore. Ak sa náhodou celkom pekne namaľuje, doslova ako obrázok, tak jej venuj úsmev. Ale úprimný. Keď vyzerá v tých kožených gatiach ako klobása, tak jej radšej odporuč sukňu. Alebo nech ostane doma a chudne. Ale, prosím ťa, nebuď krava a neteš sa škodoradostne, že dnes si s Dušankom moc neužije. Aj ty rob, čo chceš. Ak chceš ísť do Milána, tak choď. Jedine, že by ťa nikto nezavolal. Ak chceš ísť do kina s Ferom, tak mu napíš. Jedine, že by išiel s Anetou. Ak nevieš, moja, nič iné, ako prekrúcať, skrúcať a nakrúcať všetko, čo ti kto povie, tak potom seď zavretá doma a píš knihu. Alebo blog. Plný somarín a klamstiev. To vie každý. Skús písať napríklad o tej tvojej zakomplexovanej kamarátke, s ktorou chodíš von, keď Aneta nemôže, a pritom ju za chrbtom omáľaš v puse ako hašlerku. Lebo si nerozumie s babami, čo sú ako ty. Lebo nemá rada romantické komédie a bravčové mäso ako ty. Lebo nie je taká pekná ako ty. A dokonca ani taká sprostá ako ty. A kúsok bojazlivého dobrého frajera berie na hororové filmy. Teda bývalého. Kto vie prečo. Teda ty to vieš.  Nie je ako ty. Nerieš so všetkými, že je hlúpa, lebo má rada iný humor ako ty. Nech má. A nech aj trepe dve na tri. A nech aj robí čo chce, ak chce. Teba to nemá čo trápiť. Nikto nie je hlúpy, ľudia sú len iný. Každý je iný. A našťastie, nikto nie je ako ty, lebo toto by svet nezniesol. 

RADŠEJ SI ZAPNEM PRÍHODY MALÉHO LAPAJA Z ROKFORTU S JAZVOU MEDZI OČAMI AKO SA ZASA UČIŤ! 

(zdroj: massive.co.uk)

(zdroj: doma. markiza.sk)

Vianoce, Nový rok, babkine narodeniny a už aj Traja králi sú za nami a ty si sa stále ešte nezačala učiť. Síce si sa už tromfla a začala si zháňať skriptá a všetky materiály od Aničky, na ktoré si počas semestra nemala čas, lebo Dušan robil párty každý týždeň a ty si na žiadnej nemohla chýbať. Ale poviem ti, že mohla. Dušan ťa aj tak nechce.  Anička a pár tvojich snaživých a premotivovaných spolužiačiek už stihlo spraviť skúšky v predtermínoch, no ty si lenivá, a tak si si to nechala (AKO VŽDY) na január. Alebo február. Alebo to prenesieš do letného semestra.

(zdroj: skolskyportal.sk)

Ako každý rok, aj v decembri si si naivne myslela, že sa cez Vianoce okrem prejedania a rodinných ožieračiek a stretnutí budeš učiť. Ale zas si sa na to vykašľala. Radšej si balila darčeky pre celú tvoju rodinu, potom si ich aj obviazala stuhou, len aby si zabila čas. Dokonca si sa prekonala a pomohla upratať. Už asi od siedmej triedy vieš, že Ježiš ti ani stromček, ani darčeky nenosí, tak si pomohla otcovi zrúbať nejakú tú borovicu v lese, nahádzala si na ňu ozdoby z výpredaja v Tescu a potom si sa zrúbala aj ty. Z punču. Lebo veď sú Vianoce. Robila si všetko možné, aj nemožné, aby si sa nemusela učiť. A úspešne sa ti to darilo. No teraz, moja, keď máš tri dni pred skúškou a ešte ani netušíš o čom tento predmet je, si celkom zúfala. Vystriedala si už všetky fázy, od hnevu na seba a celý svet, že si nezačala skôr, až po fázu, že vlastne aj tak to už nestihneš. Napíšeš Katke, ako je na tom, aby si sa ubezpečila, že nie len ty si na tom tak zle, a trochu upokojila svoje malé tlčúce srdiečko v ešte menšej hrudi. 

(zdroj: najky.sk)

Po piatkovej noci, keď si sa s Dianou spoločensky unavila na kolaudácii Aleninho bytu, ktorý má síce už asi šiesty rok, si plánuješ, že v sobotu vstaneš skoro a budeš sa učiť. Celý víkend. Áno. Nastavíš si budík na 8:30, plná plánov, entuziazmu a dobrej nálady. Vstaneš však o 12, s opicou väčšou ako je Alena, vypiješ liter vodičky a šup šup sa učiť. Predtým, si ešte pozrieš fotky zo včerajška, lebo aj keď si tam bola, nič si nepamätáš. Zvláštne. Ako je to možné? Žeby si mala začínajúceho Alzhemiera? Och, alebo za to môže Kapitán? Tuším sa ti včera predstavil ako Morgan. Keď uvidíš sériu fotiek, na ktorých Dušanko tancuje s Alenkou, potvrdíš si názor, že je to krava a že ju nikdy nechceš vidieť. 

(zdroj: cnn.com)

Taká smutnučká a sklamaná životom, a osudom, ktorý pre teba niekto pripravil, predsa  len otvoríš knihu a učíš sa. Teda minimálne sa tak tváriš. Aby si mamka myslela, že sa učíš. Vzorne. Ale aj tvojej mamke, to je úplne jedno. Je to predsa tvoj život a tvoje problémy. Od mala ti predsa vtĺkala do hlavy, že sa učíš pre seba. A ešte že nemáš veľa jesť. A byť slušná. Po troch hodinách, čo si sa tvárila, že sa učíš o limbickom systéme, si premýšľala nad úplnými kravinami. Si unavená a tak si kúsok pospíš. Presne hodinu a pol. Lebo lepšie vyspatá s FX ako unavená s Ačkom. A potom ti napadlo, že je čas večere, u teba však nie poslednej, a treba sa ísť najesť. Inokedy si len z chladničky vyberieš jogurt a rýchlo ho zješ, lebo si lenivá si niečo variť, no dnes plánuješ trojchodové menu v nádeji, že na učenie už neostane čas. 

(zdroj: teachandscience.com)

A veru neostal. Lebo zavolala Alena, že sa ide na chatu a bude tam aj Dušan a teda musíš tam byť aj ty. Päť sekúnd sa tváriš, že nie, že sa musíš učiť, lebo máš v pondelok skúšku, ale keďže Alenka je Alenka a Dušan je Dušan, pekne sa poddáš a už frčíš za nimi. O priebehu nasledujúceho dňa viem ešte menej ako ty, tak pokračujeme pondelok. Sedíš zelená ako žaba, potíš sa nad testom, z ktorého jediná otázka za ktorú vieš odpovedať je meno a priezvisko. Po pätnástich minútach test odovzdávaš skúšajúcemu, ten pri pohľade na tvoju tvár, prázdnu hlavu a prázdny test napíše na papier tvoju nočnú moru. Druhú nočnú moru. FX. Prvá nočná mora je Dušan s Alenou.