RADŠEJ SI ZAPNEM PRÍHODY MALÉHO LAPAJA Z ROKFORTU S JAZVOU MEDZI OČAMI AKO SA ZASA UČIŤ! 

(zdroj: massive.co.uk)

(zdroj: doma. markiza.sk)

Vianoce, Nový rok, babkine narodeniny a už aj Traja králi sú za nami a ty si sa stále ešte nezačala učiť. Síce si sa už tromfla a začala si zháňať skriptá a všetky materiály od Aničky, na ktoré si počas semestra nemala čas, lebo Dušan robil párty každý týždeň a ty si na žiadnej nemohla chýbať. Ale poviem ti, že mohla. Dušan ťa aj tak nechce.  Anička a pár tvojich snaživých a premotivovaných spolužiačiek už stihlo spraviť skúšky v predtermínoch, no ty si lenivá, a tak si si to nechala (AKO VŽDY) na január. Alebo február. Alebo to prenesieš do letného semestra.

(zdroj: skolskyportal.sk)

Ako každý rok, aj v decembri si si naivne myslela, že sa cez Vianoce okrem prejedania a rodinných ožieračiek a stretnutí budeš učiť. Ale zas si sa na to vykašľala. Radšej si balila darčeky pre celú tvoju rodinu, potom si ich aj obviazala stuhou, len aby si zabila čas. Dokonca si sa prekonala a pomohla upratať. Už asi od siedmej triedy vieš, že Ježiš ti ani stromček, ani darčeky nenosí, tak si pomohla otcovi zrúbať nejakú tú borovicu v lese, nahádzala si na ňu ozdoby z výpredaja v Tescu a potom si sa zrúbala aj ty. Z punču. Lebo veď sú Vianoce. Robila si všetko možné, aj nemožné, aby si sa nemusela učiť. A úspešne sa ti to darilo. No teraz, moja, keď máš tri dni pred skúškou a ešte ani netušíš o čom tento predmet je, si celkom zúfala. Vystriedala si už všetky fázy, od hnevu na seba a celý svet, že si nezačala skôr, až po fázu, že vlastne aj tak to už nestihneš. Napíšeš Katke, ako je na tom, aby si sa ubezpečila, že nie len ty si na tom tak zle, a trochu upokojila svoje malé tlčúce srdiečko v ešte menšej hrudi. 

(zdroj: najky.sk)

Po piatkovej noci, keď si sa s Dianou spoločensky unavila na kolaudácii Aleninho bytu, ktorý má síce už asi šiesty rok, si plánuješ, že v sobotu vstaneš skoro a budeš sa učiť. Celý víkend. Áno. Nastavíš si budík na 8:30, plná plánov, entuziazmu a dobrej nálady. Vstaneš však o 12, s opicou väčšou ako je Alena, vypiješ liter vodičky a šup šup sa učiť. Predtým, si ešte pozrieš fotky zo včerajška, lebo aj keď si tam bola, nič si nepamätáš. Zvláštne. Ako je to možné? Žeby si mala začínajúceho Alzhemiera? Och, alebo za to môže Kapitán? Tuším sa ti včera predstavil ako Morgan. Keď uvidíš sériu fotiek, na ktorých Dušanko tancuje s Alenkou, potvrdíš si názor, že je to krava a že ju nikdy nechceš vidieť. 

(zdroj: cnn.com)

Taká smutnučká a sklamaná životom, a osudom, ktorý pre teba niekto pripravil, predsa  len otvoríš knihu a učíš sa. Teda minimálne sa tak tváriš. Aby si mamka myslela, že sa učíš. Vzorne. Ale aj tvojej mamke, to je úplne jedno. Je to predsa tvoj život a tvoje problémy. Od mala ti predsa vtĺkala do hlavy, že sa učíš pre seba. A ešte že nemáš veľa jesť. A byť slušná. Po troch hodinách, čo si sa tvárila, že sa učíš o limbickom systéme, si premýšľala nad úplnými kravinami. Si unavená a tak si kúsok pospíš. Presne hodinu a pol. Lebo lepšie vyspatá s FX ako unavená s Ačkom. A potom ti napadlo, že je čas večere, u teba však nie poslednej, a treba sa ísť najesť. Inokedy si len z chladničky vyberieš jogurt a rýchlo ho zješ, lebo si lenivá si niečo variť, no dnes plánuješ trojchodové menu v nádeji, že na učenie už neostane čas. 

(zdroj: teachandscience.com)

A veru neostal. Lebo zavolala Alena, že sa ide na chatu a bude tam aj Dušan a teda musíš tam byť aj ty. Päť sekúnd sa tváriš, že nie, že sa musíš učiť, lebo máš v pondelok skúšku, ale keďže Alenka je Alenka a Dušan je Dušan, pekne sa poddáš a už frčíš za nimi. O priebehu nasledujúceho dňa viem ešte menej ako ty, tak pokračujeme pondelok. Sedíš zelená ako žaba, potíš sa nad testom, z ktorého jediná otázka za ktorú vieš odpovedať je meno a priezvisko. Po pätnástich minútach test odovzdávaš skúšajúcemu, ten pri pohľade na tvoju tvár, prázdnu hlavu a prázdny test napíše na papier tvoju nočnú moru. Druhú nočnú moru. FX. Prvá nočná mora je Dušan s Alenou.