NA NOVÝ ROK SI ŽELÁM NOVÉHO MINISTRA ŠKOLSTVA!

(zdroj:zpravy.idnes.cz)

Nejaký ten piatok už navštevuješ (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) školské zariadenia a stále ťaháš za kratší koniec. A aj budeš. Lebo či už si žiak alebo učiteľ, pri školskom systéme, ktorý sa na rodnej hrude Jánošíka, Evy Mázikovej a Zlatice Švajda-Puškárovej podporuje, máš to blbé. Veľmi blbé. Po prvé preto, že minimálne dvaja z troch vyššie menovaných sú (bohužiaľ) rovnako od veci ako to, čo ťa v dnešnej dobe učia v školách. Alebo to, čo učiteľ spoza katedry, pchá tým drzým deckám do hlavy. Druhým dôvodom je, že slová objektívnosť, spravodlivosť, poriadok, logika, sú slová úplne neznáme nášmu školstvu a ministrovi.   Posledným (určite nie posledný, len sa mi nechce premýšľať) je odmena, akú za to dostaneš. Či už je to facka od otca za päťku z fyziky, sto eur od babičky za vzorný prospech, pusa od maminy za najkrajší skok cez kozu v histórii školstva alebo tá almužna, čo dostaneš za to, že sa snažíš naučiť niečo dvadsaťštyri párov očí, ktoré na teba pozerajú. Ak teda nemáš v triede jednooké dieťa. Asi si nepamätáš, že keď si bol malý, rozmaznaný diablik, mamka ťa za trest alebo odmenu brala do škôlky. Či si chcel, alebo nechcel. Si na Slovensku, nikto sa ťa nepýta na tvoj názor!!!! A tak si sa mohol hrať s legom a Ferkom, trucovať v kúte, biť sa s tým chlapcom, čo ti bral autíčko a balil Aničku. Potom si Aničku kopol do hlavy, lebo si ju hrozne ľúbil, ale hanbil si sa jej to povedať. A takto by to mala pochopiť, dúfal si. Potom ťa oco zbil vešiakom, lebo druhých ľudí predsa nebijeme. A ty si to potom vykrikoval v autobuse. V škôlke si jedol studenú krupicovú kašu plnú hrudiek, tuniakovú pomazánku bez tuniaka na suchom chlebe. Nemal si ešte ani tretinu zubov a preto si sa teda moc nenajedol. A pani vychovávateľky si sa bál ako celý svet utečencov. Lebo zlostný pohľad na jej tvári by teda odradil aj tých. Preto si zjedol aj kôrku, ktorú si neznášal. Ako plynuli dni, zúčastňoval si sa akcií, ktoré z teba vychovali vzorného synáčika, recitoval si Rúfusa na Deň matiek, Deň otcov, Deň detí, Deň jablka v októbri, ba dokonca by ťa s tvojím talentom poslali aj na Deň boja za slobodu a demokraciu. Na základnú školu si si odniesol jeden euroobal detských kresbičiek, mínus štyri ďalšie zuby, averziu k polovici jedál na čele so špenátom a batôžtek entuziazmu sa vzdelávať. Prvý septembrový týždeň si si teda sadol s Ferkom zo škôlky do lavice a spoločne ste sa usmievali na tú milú pani učiteľku, mávajúcu šlabikárom, ktorú o pár rokov budeš mať ešte radšej. Lebo tú štvorku z päťminútovky si si ozaj zaslúžil. A aj ten šlabikár o týždeň zmenia, ver mi. Ak si mal jedného z rodičov doma, prišiel si o hromadné písanie úloh v družine. Ak si to šťastie nemal, mohlo sa ti stať, že po teba otec zabudol prísť. A tak si zažil deja vu v podobe milej pani, ktorá by ťa najradšej nechala stáť vonku a šla pozerať  Onura a vyšívať križíkový steh na snehobielu panamu, ako upokojovať psychicky vydesené dieťa, ktoré bude s touto traumou žiť do smrti. Deväť rokov ti mama balila rožok s džemom do servítky, ktorá sa celá prilepila na ten džem od starkej. Ale aj tak si ju stihol zjesť ešte pred vyučovaním. Aj so servítkou. A deväť rokov si neriešil, čo bude potom. Ale posledný týždeň si sa rozhodol, že ťa to celkom baví a prihlásil si sa na gymnázium. Toto rozhodnutie oľutuješ na prvej hodine fyziky. Alebo telesnej, lebo príde gymnastika. A keď si také drevo ako ja, čo nevie stojku ani kotrmelec, nebudeš to mať ľahké. Nejako sa ti však darí prechádzať, sem-tam blicuješ, sem-tam sa učíš (alebo aj nie), sem-tam aj dostaneš nejakú tú pochvalu za priemer, k  vysvedčeniu ti dajú knihu o Vyšných Ružbachoch. Po všetkých strastiach a útrapách, ktoré ťa stretli na strednej škole za štyri roky, stískaš v jednej ruke maturitné vysvedčenie a v druhej prihlášku na vysokú školu. A tu sranda končí. Jednoznačne.  Mamka s tatkom sú síce hrdí, babka ti dala zahrať do rádia Lumen a ty si už od júla natešený a zbalený, že z malej dedinky na kraji sveta pôjdeš ako veľký chlapec do Bratislavy. Nevieš síce, ako sa ti podarilo zmaturovať, ale už základnou školou si dosiahol najvyššie vzdelanie z rodiny. V hlave ti hučia slová, doteraz pre teba neznáme: party, ženy, alkohol. Tešíš sa. Ako mamka na výplatu. Ale zabudol si na to podstatné. S prázdnou hlavou ďaleko nedôjdeš. Alebo aj hej. Však sme na Slovensku. Veď, aha, kde je Fico...